Bolívia: Soľné jazero Salar de Uyuni a prejazd cez Altiplano. Druhá Časť

Posted on Posted in Bolivia

Program prvého dňa bol jasný, Soľné jazero Salar de Uyuni. Dnes to bude rôznorodejšie, Bolívia stále má čo ponúknuť

Čarovná Bolívia – Druhý deň

 

O štvrtej ráno budíček, podarilo sa mi zaspať iba na pár hodín. Jedna piecka na chodbe je málo na vyhriatie celej ubytovne. Zima a nadmorská výška mi dávajú riadne zabrať. Začínam cítiť silný nedostatok spánku, napriek tomu sa teším na dnešný program. Jednoduché raňajky a dve šálky kávy, môžme vyraziť. Začíname prejazdom cez terakotovú Chuguana púšť s výhľadom na niekoľko sopiek, medzi inými aj sopku siedmich farieb. Schválne počítame všetci, každému však vychádzajú iné čísla.

 

Kolko farieb ma Sopka Siedmych Farieb? Bolivia priroda
Koľko farieb má Sopka Siedmych Farieb?

 

Jazdíme prašnými cestami, alebo skôr sledujeme vyjazdené koľaje džípov, ktoré sú jediným znakom prítomnosti človeka v tejto nedotknutej časti Zeme. Z vonku sa ozýva silný hvizd vetra, priamo úmerný stupňujúcej sa nadmorskej výške. Dnes sa pohybujeme vo výške až 4700 m.n.m. Rukavice a čiapky, vrstvujeme oblečenie, aby nám v nápore silného studeného vetra nezamrzli kosti. Zisťujem, že môj vlnený sveter je mi v takomto počasí úplne nanič, chcelo by to niečo vetruodolné. Naše zastávky sa výrazne skracujú, mimo auta dlho nevieme vydržať.

 

Bolívia alebo Mars? Sopka Ollague, štyri lagúny a Kamenný strom

 

Zastavujeme na vyhliadke na čilskú sopku Ollague. Sopka samotná pôsobí majestátne,  zaujímavejšie je však prostredie našej vyhliadky nápadne pripomínajúce povrch Marsu. Je ľahké uveriť, že sme sa ocitli na inej planéte. Červenkastý zvetraný kameň, formovaný silným púštnym vetrom do bizardných tvarov, sýtomodrá obloha a v pozadí starček Ollague, ktorý z polospánku z času na čas vypustí kúdel dymu. Dokonalý majstrovký kúsok.

 

Sopka Ollague na povrchu Marsu, ehm vlastne Bolívia
Sopka Ollague na povrchu Marsu, ehm v Bolívii.

 

Marťansko - Bolívijska nádhera. Salad de Uyuni a Altiplano, Bolivia
Marťansko – Bolívijska nádhera.

Našu obednú prestávku si neviem predstaviť v krajšej scenérii, akej sa nám dnes dostalo. Na pomerne krátkej vzdialenosti sa nachádzajú až štyri nádherné lagúny, ktoré sú zároveň domovom Andského pelikána, definovaného ako najvzácnejšieho z rodiny pelikánov. Podstatnú časť dňa sedíme v aute, a tak sa po obede špacírujeme po okolí a snažíme sa rozchodiť stuhnuté svaly pokiaľ nám sprievodca neoznámi odchod.

 

Laguna Cañapa, Bolivia, solne jazero
Lagúna Cañapa
Andský plameniak je svetová rarita, Bolivia
Andský plameniak je svetová rarita
Lagúna Hediona, Bolivia
Lagúna Hediona
Lagúna Hediona, Bolivia
Lagúna Hediona
Lagúna Honda, Bolivia
Lagúna Honda
Lagúna Honda, Bolivia
Lagúna Blanca – Biela Lagúna

Na mieste zvanom Arbol de Pietra – Kamenný strom, vetrisko začína byť už naozaj nepríjemný. Džíp zastavuje pár metrov od tohto prírodného monumentu, dostať sa k nemu je však vyslovene boj. Dva kroky vpred, jeden vzad. Premýšľam, či to vôbec má cenu. Je to naša predposledná zastávka, a tak sa s myšlienkami na ubytovňu, nech je hocaká, vyhecujem zapózovať aspoň na tú jednu fotku do albumu. Sedem metrov vysoký “strom” je prácou práve takéhoto silného  vetra, ktorý ho za pomoci púštnych zrniek piesku stáročia neúnavne brúsi do jeho unikátneho tvaru.

 

Kamenný strom v Siloli Púšti
Kamenný strom v Siloli Púšti

 

Druhý deň je nabitý rozličnými prírodnými senzáciami, čo sa ale nemení, sú suché chladné podmienky s minimom vegetácie. Napriek tomuto nehostinnému prostrediu, púšť prekypuje životom a náš šofér ochotne zastaví pri každej príležitosti zahliadnuť jej obyvateľov. Jeho vycvičené oko spozoruje aj tých, ktorí sa dokonale maskujú s prostredím jednoliatej farby. Okrem plameniakov a iných druhov vtáctva po ceste stretávame lamy, alpaky a roztomilých viskačov (Viscachos), zajaco-veveričími rezidentmi Siloli púšte.

 

Roztomilí obyvatelia Siloli Púšte
Roztomilí obyvatelia Siloli Púšte

 

Eduardo Avaora Národny Park a záver druhého dňa

 

Vstupujeme do Eduardo Avaroa národného parku. Zastavujeme pri akejsi obyčajnej drevenej búde, kde nám náš sprievodca káže pripraviť si 150 bolivianos na vstupné do parku. Pri pohľade na búdu rozmýšľam, v čích rukách tie peniaze vlastne končia… Park nemá vybudované žiadne cesty, ktoré by vyžadovali údržbu, žiadna tráva tu nerastie, ktorú by trebalo kosiť, ani odpadky po turistoch upratovať netreba. Z áut sa nikomu nechce na viac ako pár minút, neporiadok za ten čas nestíhame robiť. Poplatok sa ale nedá obísť, v parku sa nachádza ubytovňa na dnešnú noc, a tak platíme turistickým mafiánom, čo od nás pýtajú. Ale ten svetový unikát, Laguna Colorada, do krvavo červena sfarbená lagúna nachádzajúca sa v parku, ten je postačujúcim bolestným za tú sumu .

 

Lagúna Colorada, do červena ju farbia riasy ktoré bohato obsahuje.
Lagúna Colorada, do červena ju farbia riasy ktoré bohato obsahuje.

 

Zvečerieva sa. Po krátkej jazde vidíme v diaľke budovy pripomínajúce národné družstvo, vtipkujeme, či budeme dnes spať s ovečkami. Smiech nás prechádza, keď si uvedomíme, že sa naozaj blížime k našej ubytovni. Je mi jasné, že včerajšie ubytovanie bolo oproti dnešnému luxus. Nízke podlhovasté budovy bez omietky, niekde uvoľnený kváder, inde zase rozbité okno.Teplota vnútri sa od tej vonku nelíši ani o jeden stupeň, rozdiel robí len vietor, pred ktorým sa tu môžeme schovať. Izby ubytovne sú naľavo, hlbočízna chodba s dlhočíznymi stolmi a lavicami na pravo. Ubytovňa má kapacitu pre približne 30 osôb. My sme tu medzi prvými a máme možnosť vybrať si izbu. Strategicky volíme tú najbližšie ku kuchyni s nádejou, že nám tam bude najteplejšie.  

 

Jazdíme po takýchto cestách-necestách.
Jazdíme po takýchto cestách-necestách.

 

Sadáme si za stôl, kde nám hneď servírujú teplý čaj. Večera je jednoduchá, ale chutná a po večeri prekvapenie, dostávame fľašu červeného vína. Hneď nám je veselšie a vyhliadky na mrazivú noc nie sú až tak zlé. Zajtra už nemáme obed v cene, preto pred tým ako sa rozídeme do izieb, nám sprievodca poradí kúpiť si nejaký snack v maličkom obchodíku vedľa ubytovne. Vychádzame z ubytovne a v momente nás prekvapí najkrajšia obloha, akú sme kedy videli. Vysoká nadmorská výška odkryla svoje tajomstvo, vďaka nej a nulovému svetelnému smogu máme na nebo plné hviezd nezabudnuteľný výhľad. Do postele idem oblečená doslova vo všetkom, čo som našla v batohu, prikrývam sa asi šiestimi dekami a sledujem dych z mojich úst pri každom výdychu. Teplota klesá na nulu, bude to ťažká noc.

 

Čarovná Bolívia – Tretí deň

 

Túto noc sa mi nepodarilo zaspať ani na minútu, ležím v posteli a čakám na budíček, ktorý má byť o štvrtej ráno. Inokedy preklínaný, dnes vytúžený. Tretí deň začínam úplne vyčerpaná a nezaberá už ani moja milovaná káva. Začíname skoro, aby sme stihli východ slnka v mieste zvanom Sol de Manana – Ranné slnko, sopečnou zónou, kde z prasklín v Zemi vyviera voda, ktorá sa v okamžiku mení na paru. Začiatok dňa je v znamení neuveriteľnej dymovej show, sprevádzanej prvými rannými lúčmi slnka.

 

Gejzíry Sol de Manana - Ranné slnko, Bolivia
Gejzíry Sol de Manana – Ranné slnko

 

Dnešná noc dala každému zabrať, preto sa nám ďalšia zastávka náramne hodí. Termálne pramene Polques nás príjemne zrelaxujú a dodajú energiu na posledné kilometre nášho výletu.

 

Termálne pramene Polques, bolivia
A takéto predstavenie máme počas čvachtania sa v termálnych prameňoch.

 

Cez púšť Salvadora Daliho, púšť, ktorá svojím jedinečným vzhľadom inšpirovala aj tohto slávneho umelca, putujeme k našej poslednej zastávke Laguna Verde – Zelenej lagúny. Táto lagúna je pomenovaná podľa jej smaragdovej farby, ktorá je viditeľná len pri správnych podmienkach. Zelená sa nekoná, dnes tie správne podmienky nie sú. Nevadí, aj tak je krásna, navyše, máme dôvod si tento výlet zopakovať ešte raz.

 

Lagúna Verde, Zelena Lagúna, bolivia
Lagúna Verde, Zelena Lagúna

 

Prechod hraníc do Čile

Teraz sme už blízučko hraníc s Čile, tu sa naša skupinka  rozdelí na tých, ktorí hranice prekročia a na tých, ktorí sa vrátia naspäť do Uyuni. Blízko hraníc nás čaká autobus, cenu lístka do Čile máme v cene zájazdu. Zabudli nás však upozorniť, že pri prechode hraníc treba zaplatiť poplatok za opustenie krajiny 15 bolivianos. Tento poplatok je síce neoficiálny, sťažovať sa však nemáte kde, aj keby tie necelé dva eurá neboli zanedbateľné. Lúčime sa s druhou polovicou našej posádky a sadáme do autobusu smer Čile.

 

Napriek drsným podmienkam a potrebných pár dní na dospanie a zregenerovanie sa tento trojdňový výlet jednoznačne radí medzi moje najkrajšie cestovateľské zážitky. Priznám sa, nemala som podrobne naštudovaný plán cesty, a tak ma čakalo prekvapenie za prekvapením. Ako v zábavnom parku, kým klesne hladina adrenalínu z jednej atrakcie, už sedíte na ešte vzrušujúcejšej horskej dráhe. Bolívia sa opäť ocitá na mojom cestovateľskom wish liste. Nabudúce už určite prídem lepšie pripravená 🙂

 

Sharing is caring!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *